Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Závažná Poruba
Obec
Závažná Poruba

Majster Milan Rúfus

PhDr. Milan Rúfus, CSc. je básnik, zaslúžilý umelec a rodák zo Závažnej Poruby. O jeho živote a diele sa dozviete na nasledovných stránkach. 

Videonahrávka pozdravu básnika Milana Rúfusa účastníkom osláv jeho 80. narodenín v Závažnej Porube.

Autor videa: Augustín Rosa, fotografie Majstra Rúfusa: René Miko

5 Darov, ktoré dali básnik a jeho rodisko

Dar prvý - zvony

Zvony sú jednou z najpôsobivejších básnických zbierok Milana Rúfusa. Motív zvonov sa opakuje aj v iných zbierkach a zvony hlaholia aj vtedy, keď o nich básnik nehovorí.

Pre tých, ktorí počuli v Porube zvony po nociach pri požiaroch a za dňa pri sviatkoch, majú iný zvuk ako pre iných.

 

Dar druhý – génius loci alebo duch lokality

Podľa antickej filozofie každé miesto, kde ľudia žili, malo svoju nehmotnú ochranu – ducha, ktorý doň vdychoval život, formoval atmosféru i charakter.

Génius rodnej obce. Celý život sprevádza básnika ako prvotné zakotvenie.

 

Dar tretí - zdedená tradícia želiarov

Poruba až do začiatku spriemyseľňovania Liptova bola príbytkom pre želiarov, bezzemkov. Až keď si vydreli kapitál v garbiarňach a lebo na murárčine v Pešti, poskupovali pozemky a žili. Žili odpoly zahľadení do hrudy, na pluh, odpoly do sveta, do škôl.

 

Dar štvrtý – sizyfovské projektovanie života

Príbeh generácie, ktorá počas svojho života musela znova a znova stavať svoj zrúcaný projekt života.

Aj Rúfusovi pripadla generačná povinnosť odstraňovať ruiny nádejí. Teraz na konci milénia, keď sa osídľujeme v materiálnej súčasnosti ako v démonickej cukrárni, majster nás oslovuje takto:

„Ak budete používať oči na to aby ste videli svoje bytie, budete ich potom používať na plač nad svojim bytím“.

 

Dar piaty – dar rozprávky

Rúfus nazval rozprávky chlebom starej mamy. Vďaka nim mu bolo dopriate nestratiť kľúč od zázrakov sveta detstva, kde horia drevené skaly, hovorí hrášok a osliatka hrajú na harfe. Dar rozprávky teda.

Za veľa darov vďačí táto obec Milanovi Rúfusovi. Ale zdá sa, že je to obojstranné.

 

(Esej Bohuša Kováča upravila PaedDr. Soňa Barániová)

Milan Rúfus sa narodil 10.12.1928 v rodine murára v Závažnej Porube.

Vzdelanie získaval v ľudovej škole v rodisku. Na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1948 úspešne zmaturoval. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1948 - 1952 študoval slovenčinu a dejepis.

Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry.

V školskom roku 1971 - 1972 pôsobil na univerzite Instituto Universitario v Neapole, tu prednášal slovenský jazyk a literatúru.

Od roku 1990 do svojej smrti v roku 2009 žil na dôchodku v Bratislave.

Posledné miesto jeho odpočinku je na miestnom cintoríne v Závažnej Porube, tak ako bola jeho posledná vôľa.

Zomrel 11.01.2009 Bratislave.

Milan Rufus 1 Milan Rufus 2

Prvé básne písal ako žiak ľudovej školy v Závažnej Porube, ktorých rukopisy sa zachovali a sú vystavené v  rodnom dome Milana Rúfusa v Závažnej Porube, ktorý je prístupný verejnosti od  decembra 2008. 

Svoje básne publikoval v časopisoch Prameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba.

Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval tiež písaniu kníh pre deti a mládež. Tvorbou patrí k najvýraznejším básnickým zjavom. Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie i tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Veľmi vnímavo a citlivo hľadá zmysel a podstatu ľudského života. Hlboko načrel do jeho starostí, bolestí, neistôt, radosti, šťastia i vzdoru. Je to poézia vysokých ideových, morálnych a estetických hodnôt zakotvená v mnohorozmernom priestore ľudského sveta.

Venoval sa prekladom z nórčiny, španielčiny, ruštiny a češtiny. Jeho diela vyšli v angličtine, bulharčine, češtine, francúzštine, maďarčine, nemčine, nórčine, poľštine, rómčine, ruštine, taliančine a ďalších jazykoch.

 

Básnik svoje prvé básne publikoval v časopisoch:
  • Prameň,
  • Nový rod,
  • Mladá tvorba,
  • Borba,
  • Romboid.

Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956), ktorá vyslovila názory a pohľad na svet, ich ľudské a občianske vnútro. Bola to vlastne druhá zbierka.

Z jeho prvotín vyšiel prísny výber s názvom: Chlapec a Chlapec maľuje dúhu.

  • Jozef Kajetán Tyl: Strakonický gajdoš. 1952
  • František Xaver Šalda: Dieťa. 1953
  • Sergej Jesenin. Belá rus. 1957 (zastúpenie vo výbere)
  • Michail Jurievič Lermontov. Kňažná Ligovská - Hrdina našich čias – Maškarný ples. 1959
  • Adolf Hoffmeister: Spievajúce Benátky. 1960
  • Milan Kundera: Majiteľ kľúčov. 1962
  • František Hrubín: Dvakrát sedem rozprávok. 1965, 1972, 2006
  • Henrik Ibsen: Peer Gynt. 1966
  • František Hrubín: Oldřich a Božena, 1969
  • František Hrubín: Kráska a zviera. 1976
  • František Hrubín: Poémy. 1977
  • František Hrubín: Malá rozprávka o repe. 1978
  • František Hrubín: Čo tie očká vidia. 1978
  • František Hrubín: Ako sa chytá radosť. 1978, 1984, 1997
  • Jan Čarko: Čarokruh. 1983
  • José Martí: Znamenia života. 1988
  • Preklady: Ibsen, Puškin, Lermontov, Jesenin. 1989
  • Jaroslav Seifert – Josef Paleček: Gúľalo sa gúľalo. 1991
Milanovi Rúfusovi boli za jeho literárnu tvorbu udelené tieto ceny a vyznamenania:
  • Cena Ivana Kraska za najlepší básnický debut (1957 za zbierku Až dozrieme)
  • Cena Mladých liet za preklad detskej poézie Františka Hrubína Dvakrát sedem rozprávok (1967)
  • Cena Rudolfa Jašíka za básnickú zbierku Zvony a eseje Človek, čas a tvorba (1969)
  • Cena Zväzu československých spisovateľov za básnickú zbierku Zvony (1969)
  • Cena Ministerstva kultúry ČSR a Ministerstva kultúry SSR v umeleckej súťaži pri príležitosti 50. výročia vzniku samostatného československého štátu (1969)
  • Štátna cena za literatúru (1970)
  • Prémia vydavateľstva Smena za básnickú zbierku Stôl chudobných (1973)
  • Cena Rudolfa Jašíka udelená vydavateľstvom Smena za knihu Chlapec maľuje dúhu (1975)
  • 1. cena Slovenského literárneho fondu v literárnej súťaži k 30. Výročiu oslobodenia za Knihu rozprávok (1975)
  • Cena vydavateľstva Mladé letá za Knihu rozprávok (1976)
  • Cena Zväzu slovenských spisovateľov za Knihu rozprávok (1976)
  • Titul Zaslúžilý umelec (1977)
  • Medaila Za zásluhy o Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (1978)
  • Národná cena SSR za básnickú knihu Óda na radosť (1983)
  • Cena Fraňa Kráľa za básnické pretlmočenie slovenských ľudových rozprávok (1989)
  • Národná cena svetového kongresu Slovákov (1990)
  • Medzinárodná cena Zlatý kľúč (1990)
  • Rad T. G. Masaryka II. Triedy (1991)
  • Čestný doktorát vied o umení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (1992)
  • Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za básnickú zbierku Neskorý autoportrét (1992)
  • Cena vydavateľstva Mladé letá za Modlitbičky (1992)
  • Medaila Slovenského literárneho fondu Za zásluhy o rozvoj slovenskej literatúry (1993)
  • Cena Mladých liet za Modlitbičky (1993)
  • Cena Všeobecnej úverovej banky za knihu Lupienky z jabloní (1993)
  • Cena Všeobecnej úverovej banky za knihu Zvieratníček (1994)
  • Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995)
  • Pocta Valentína Beniaka (1995)
  • Cena Národného literárneho centra za knihu Pamätníček (1995)
  • Cena Všeobecnej úverovej banky za knihu Pamätníček (1995)
  • Pamätný diplom najpopulárnejšieho spisovateľa roka 1995
  • Strieborná medaila Slovenskej rady pre ochranu ľudských práv (1996)
  • Pocta vydavateľstva Mladé letá za 100 000 vydaných výtlačkov Modlitbičiek a Nových modlitbičiek (1996)
  • Cena Jána Holého za preklad roka 1996: Sergej Jesenin (1997)
  • Cena Matice slovenskej – Cenu Jozefa Hronského za literatúru (1997)
  • Čestný doktorát literatúry udelený Svetovou akadémiou umení a kultúry (1998)
  • Cena na festivale v Struge, Macedónia (2001)
  • Kríž prezidenta Slovenskej republiky I. stupňa (2003)
  • Čestný doktorát Slovanskej univerzity v Moskve (2003)
  • Cena ministra kultúry za zbierku básní Báseň a čas (2005)
  • Cena Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za zbierku Báseň a čas
  • Cena Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2007 za zbierku Vernosť
  • Cena Crane Summit (2008)

Organizácie


hore